Od roku 1945 do roku 1964
Veľa sa nezmenilo ani v prvých dvoch rokoch po oslobodení r. 1945. Naše revíry sa za vojny a v prvých povojnových rokoch vydrancovali a poľovníctvo bolo v tom čase na nízkej úrovni. Keď sa však moc buržoázie zrušila znárodnením r. 1948 prešla správa poľovníctva do rúk poľovníkov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie. Už v decembri r. 1947 Národné zhromaždenie odhlasovalo nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb., ktorý znamenal skutočné zľudovenie poľovníctva v našej vlasti. Poľovníctvo sa stalo jedným z odvetví poľnohospodárskej a lesnej výroby. Do roku 1951 boli poľovné revíre, ktorých hranice tvorili hranice chotárov v súkromnej držbe. Revír Haláčovce si prenajali Mikuška Jakub a Bánovský Jozef. Strieľali sa jarabice, bažanty, zajace, ale i srnec, diviak a jeleň. V tej dobe, ako i pred 2. svetovou vojnou bolo veľmi rozšírené pytliactvo pre biedu a núdzu. Vo veľkej forme sa prevádzalo chytanie drobnej i vysokej zveri do drôtených ôk. Vo veľkom množstve sa lovili a vyskytovali veverice, ktoré sa lovili za pomoci psov. Lovili sa pre kožušinu, ktorá bola vtedy cenná. Veveričia stála 3 Kčs, zajačia 25 Kčs a z líšky až 900 – 1 000 Kčs.
Rok 1951 sa vyznačuje prvým zlúčením poľovných revírov. Vtedajší Okresný národný výbor v Bánovciach nad Bebravou výmerom zo dňa 22.2.1951 v zmysle zákona č. 225/1947 Zb. zlúčil poľovné revíry poľovných spoločenstiev obcí – Veľké Chlievany, Haláčovce a Otrhánky do jedného revíru s názvom číslo 4, so sídlom vo Veľkých Chlievanoch. Rok 1957 bol v znamení ďalšieho zlučovania poľovných revírov. Konalo sa tak na základe uznesenia Zboru povereníkov z mája 1957 o sceľovaní poľovných revírov, keď sa ustaľujú nové poľovné spoločnosti a hranice poľovných revírov nasledovne. Do Poľovníckej spoločnosti č. 6 patrili Horné a Dolné Držkovce, Ruskovce, Horné a Dolné Ozorovce, Biskupice, Veľké a Malé Chlievany, Dvorec, Otrhánky a Haláčovce. Schválenie bolo prevedené na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 30.8.1959 vo Dvorci.
Táto poľovnícka spoločnosť dostala názov Poľovnícka spoločnosť 29. augusta, Veľké Chlievany č. 6. Plán odstrelu a dodávok zveri bol na rok 1959, ktorý znel – odstrel/dodávka : zajac 140/84 ks, jarabica 80/48 ks, bažant 30/18 ks. Spoločnosť mala vtedy 25 členov a 5 poľovných psov. Celková výmera poľovnej plochy bola 3 853 ha.
Spoločnosť pracovala pod vedením tohto výboru :
predseda : Grznár Ondrej
hospodár : Mikuška Viliam
tajomník : Filo Stanislav
pokladník : Sidor Karol
osvetový ref. : Varenyi Eduard
pomocný hosp. : Muťňanský Kazimír
súťažný ref. : Igaz Jozef
Tento stav trval však len do roku 1965, kedy poľovné spoločnosti sa znova rozčlenili na samostatné poľovnícke združenia. Hlavný dôvod rozčlenia bol vo veľkom počte obcí – 11, ako i pomerne veľkou plochou (3853 ha), čo malo za následok malú účasť členov na schôdzach i spoločných podujatiach a následne i ťažko zvládnuteľnú organizovateľnosť.