Od roku 1965 do roku 1993
Od roku 1965 teda jestvovali 3 PZ, ktoré tvorili prakticky základ PS ešte z roku 1951 ako i dnešného PZ SNP Dvorec. Boli to PZ Tábor Otrhánky ( 8 členov ), PZ SNP Dvorec (8 členov) a PZ 29. augusta Veľké Chlievany (12 členov ). Tieto 3 PZ samostatne hospodárili od roku 1965 do 23.3.1973. V tento deň sa znovu a definitívne zlúčili a vytvorili PZ SNP Dvorec, do ktorého spadali obce Otrhánky, Haláčovce, Malé a Veľké Chlievany, Dvorec, Biskupice, Dolné a Horné Ozorovce tak, ako je tomu doteraz.
Na prvom spoločnom zhromaždení sa rozhodlo, že predseda PZ bude z PZ Veľké Chlievany a hospodár z PZ Dvorec. Ostatná členovia Výboru PZ budú zvolení na členskej schôdzi podľa návrhu členskej základne. Vo voľbách v r. 1973 boli zvolení nasledovní funkcionári :
predseda : Varini Jozef
podpredseda : Mikuška František st.
poľovný hospodár : Filo Stanislav
tajomník : Masaryk Emil
pokladník : Rozenberg Štefan
kynológ : Durček Tibor
revízna komisia : Geleta Ján, Krpelan Jozef
Členská základňa pozostávala z členov :
Masaryk Emil, Durček Tibor, Krpelan Jozef, Laurinec Peter, Varini Jozef, Mikuška František, Rozenberg Štefan, Štefankovič Milan, Geleta Ján, Boco Anton, Janík Viktor, Bátora Pavel, Bánovský Anton, Grznár Ondrej, Filo Stanislav, Igaz Jozef, Jakubík Karol, Varenyi Eduard, Mikuška Ján, Mikuška Viliam, Geleta Jozef, Geleta Štefan.
Práca všetkých členov bola zameraná predovšetkým na chov a ochranu poľovnej zveri, nakoľko bol revír dobre zazverený drobnou úžitkovou zverou (zajac, bažant, jarabica), ale vyskytovala sa hojne aj srnčia zver. Združenie začínalo poriadať aj prvé poľovnícke zábavy v jednotlivých obciach. Začiatky boli viac ako ťažké, chýbalo potrebné vybavenie a navyše chýbali aj skúsenosti. Postupne sa z konania poľovníckych zábav stala tradícia, zábavy naberali na spoločenskom význame a navyše prinášali aj peniaze pre chod združenia. Členovia odpracovali množstvo brigád v čase poľnohospodárskych prác pri zbere viacročných krmovín, silážnych plodín, kŕmnej repy, balíkovej slamy na ŠM – JRD často aj bez nároku na odmenu, alebo za protihodnotu v podobe krmiva pre zver. Spoločné poľovačky boli z jedným z najkrajších zážitkov všetkých členov a odmenou za ich prácu.
Spoločné polovačky a starostlivosť o zver počas zimy
Po roku 1975, s nástupom veľkej chemizácie do poľnohospodárstva, používaním čím ďalej tým viac priemyselných hnojív, ťažkej mechanizácie – to začalo poznať aj v našom revíry. Keď sa k tomu pridali ročníky na zlé počasie, časté povodne v čase hniezdenia a kladenia mláďat, rapídne sa znížili stavy zajacov, bažantov i jarabíc. Viac rokov po sebe sa nekonali spoločné poľovačky, nakoľko nebolo na čo poľovať. Bolo nutné zachovať kmeňové stavy. V nastúpenej ceste bolo nutné však pokračovať, hoci drobnej zveri neustále ubúdalo. Začalo sa obhospodarovať vlastné políčko pre zver, budovali sa nové krmelce, zásypy, ale aj posedy. Zabezpečil sa nákup kureniec bažantov na oživenie krvi a lepšie premnoženie, ale úspech nebol adekvátny k vynaloženému úsiliu.
Početné stavy diviakov potvrdili svojimi úlovkami bývalý predseda PZ p. Masaryk a člen PZ p. Laurinec
Práce bolo stále veľa, začal sa budovať Slaný Járok, aby sa v tomto areáli mohli poriadať poľovnícke zábavy. Bolo potrebné tu najprv zrušiť strelnicu, na čo dostalo PZ povolenie v r. 1983. Práce sa rozbehli naplno, vybetónoval sa tanečný parket, preniesol sa nevyužívaný drevený bufet z obce Dvorec, ktorý členovia opravili a zložili, dokončili sa výkopové práce. Zhotovili sa stoly, lavice na posedenie, zakúpili sa taniere, lyžice, hrnce, kotliny a ostatné zariadenie. Odvtedy až dodnes je Slaný Járok stále známy na celom okolí Bánoviec, kde sa pravidelne každý rok usporiada poľovnícke podujatie pre širokú verejnosť, pre dospelých, mladých a deti. Živá tanečná hudba, poľovnícky guláš, sudové víno dokázalo vždy pritiahnuť množstvo ľudí tak, aby bol parket vždy zaplnený. Doteraz slúži tento areál aj na schôdzovú činnosť členov PZ.
Dnešná podoba areálu Slaný Járok