Od úsvitu dejín až po kapitalizmus
Na úsvite našich dejín pokrývali územie našej vlasti z väčšej časti hlboké pralesy. Lesy tvorili prevažne duby, buky smreky a jedle s primiešanou brezou, borovicou a lieskou. Zvyšok tvorili plochy porastené trávami a krami. Tieto skutočnosti spolu s miernym podnebím strednej Európy vytvorili najlepšie podmienky pre život zveri. Okrem zveri, ktorá sa udržala u nás až doteraz žil u nás aj zubor, tur, los a bobor. V početných svorkách žil na našom území aj vlk. Bohatstvo našej zveri sa ďalej znásobilo dovozom daniela, muflóna, králika a bažanta.
V dávnych dobách bol lov zveri voľný. Právo naň mal ten ľudský kmeň, ktorý ovládal určité územie ako svoj poľovný revír, ako zdroj obživy. Lov bol pre pravekého človeka nielen prameňom obživy, ale mu poskytoval aj oblečenie a prikrývky z koží a kožušín, suroviny na výrobu zbraní a rozličných pracovných nástrojov. V priebehu storočí sa doplňujú zbrane lovcov kostenými dýkami, kamennými sekerami, oštepmi a lukmi.
Keď v love zveri vládni luky a šípy...
Dokonalejšie zbrane sa objavujú až v bronzovej a železnej dobe, keď na lov zveri sa používajú kopije, meče, šable, sekery a štíty na ochranu tela. Človek sa však zmocňoval zveri aj chytaním do jám a do rozličných pascí, vyháňal celé čriedy zverí na skaliská, kde sa zabíjala pádom do priepastí, ale i rozličnými inými spôsobmi. Neskôr sa naučil niektoré zvieratá chovať doma pre svoj vlastný úžitok. Tak sa postupne z lovca stal kočovný pastier, ktorý klčuje lesy, kultivuje pôdu. Lov zveri sa stal už len vedľajším zdrojom obživy.
So zánikom prvotnopospolnej spoločnosti súvisí vznik súkromného vlastníctva a tried. Po páde Rímskej ríše v krajinách na sever od Álp zaniklo rodové zriadenie a vzniklo množstvo nových štátov. Upevňuje sa feudálny poriadok, v ktorom právo lovu si vyhradzuje kráľ a šľachta. Hospodársky význam poľovníctva klesá, stúpa jeho zábavný a športový význam. Usporadúvajú sa parforsné poľovačky, zakladajú sa zvernice a bažantnice s hromadnými chovmi zveri, ktoré tieto radovánky umožňujú. O veľkolepých loveckých výsledkoch máme početné podklady. Napr. František Lotrinský ulovil v r. 1724 so svojimi 40 hosťami za 18 dní 1710 diviakov, 3216 jelenej zveri, 932 líšok, 12 242 zajacov, 29 545 jarabíc, 9 904 bažantov, 746 škovránkov, 1 358 prepelíc, 1 960 divých kačíc a 630 iných vtákov, teda spolu 63 243 jedincov. Obyčajní ľudia sa však k lovu zveri nedostali.
Za kapitalizmu poľovanie zostáva ešte výsadou bohatých , ale postupne doň začínajú prenikať aj príslušníci tzv. strednej vrstvy. Kapitalisti, najmä veľkostatkári a fabrikanti vlastnia a prenajímajú skoro všetky poľovné revíry. Príklady grófov a barónov nasledovali za prvej ČSR veľkostatkári, fabrikanti a bankári. Do poľovníctva však už prenikajú i drobní ľudia, ktorí získavajú chudobné obecné a urbárske poľovné revíry, kde nielen na zver poľujú, ale ju i zveľaďujú, stavajú kŕmidlá, soľníky a usilujú sa rešpektovať dobu ochrany zveri. Vtedy sa vytvára už i poľovnícka organizácia, v ktorej však rozhodujúce slovo majú i naďalej príslušníci buržoázie.