Bažant osídľuje poľné lesíky, remízky, kriačinové pásy, zarastené jarky a tŕstia obklopené poľnohospodárskou pôdou. Obľubuje vlhkejšie stanovištia s dostatkom vody, najrozšírenejší je v nížinách a pahorkatinách južného a západného Slovenska.
Bažant žije polygamne, tokať začína koncom marca až začiatkom apríla, kedy sa začína ozývať kokorókaním, pobehuje s našuchoreným perím a oplodňuje bažantice. O hniezdenie a odchov kurčiat sa kohút nestará. Bažantica si vyhrabáva plytkú hniezdnu jamku, do ktorej znáša 10 – 16 vajec, na ktorých sedí 23 dní. Kuriatka už po niekoľko hodín po vyliahnutí opúšťajú hniezdo. Cez zimu žijú sliepky a kohúty oddelené v malých kŕdlikoch. Bažant veľmi dobre behá a na stromy vyletuje spravidla len nocovať (hradovanie).
Živí sa rastlinnou potravou, zbiera semená burín i poľnohospodárskych rastlín, rôzne plody, ale bažantíčatá a sliepky v čase znášky potrebujú aj výlučne živočíšnu potravu – rôzny hmyz, larvy a malé slimáky.
Kohút je veľmi výrazný, pestrý a má podstatne dlhší chvost ako sliepka. Hmotnosť kohúta môže dosiahnuť 1,1 – 1,8 kg, sliepka 0,7 – 1,3 kg. Kohút má aj výrazné ostrohy.
V PR SNP Dvorec sú stavy bažantej zveri na nízkej úrovni, nakoľko chemizáciou poľnohospodárstva dochádza k eliminácii živočíšnej potravy a prakticky mladé kurčatá hynú od hladu a nedostatku živočíšnych bielkovín. V minulosti bol bažant spolu so zajacom a čiastočne aj s jarabicou u nás najpočetnejší, roky ho však už nelovíme. Zaznamenali sme aj snahy oživiť krv a vypustiť niekoľko desiatok jedincov z farmového chovu, očakávané výsledky to však neprinieslo. Pokiaľ nedôjde k revitalizácii a reorganizácii poľnohospodárstva, stavy bažantov i napriek starostlivosti a vybudovaných násypcov sa pravdepodobne nezvýšia na celom území Slovenska.
Poďakovanie :
Fotku bažanta poskytol PZ SNP Dvorec bez nároku na odmenu Ing. Ondrej Hrmo, za čo mu ďakujeme !